Turecko: zemetrasenia zvyšujú riziko inflácie a politickú neistotu

6. februára juhovýchodné provincie Türkiye zasiahli zemetrasenia, ktoré v Turecku a Sýrii zabili viac ako 40 000 ľudí. Tento počet obetí, ktorý zďaleka nie je konečný, by sa podľa OSN mohol zdvojnásobiť.

Milióny ľudí potrebujú humanitárnu pomoc a zdravotnícky personál sa snaží zabrániť šíreniu chorôb v centrách, kde sú umiestnené desaťtisíce utečencov.

 

50 až 85 miliárd dolárov

Vplyv katastrofy na turecké hospodárstvo je stále veľmi neistý, ale suma potrebná na obnovu sa už odhaduje na 50 až 85 miliárd dolárov (podľa Tureckej konfederácie podnikov a podnikateľov). V 11 mestách bol vyhlásený výnimočný stav. Patria medzi ne Kahramanmaraş, Hatay a Gaziantep, ktoré sú kľúčovými regionálnymi centrami logistiky, výroby a vývozu. Tieto regióny tvoria približne 12 % HDP krajiny, 20 % celkovej poľnohospodárskej a lesníckej produkcie, 10 % výrobnej produkcie a takmer 15 % stavebnej činnosti.

Hoci inflácia je už teraz veľmi vysoká (58 %), strata poľnohospodárskej produkcie a začiatok ramadánu v marci by mali tento jav ešte prehĺbiť. Spoločnosť Coface odhaduje, že v roku 2023 bude inflácia v priemere 50 %, zatiaľ čo v roku 2022 dosiahla 72 %.

V krátkodobom horizonte sa očakáva výrazné spomalenie rastu.Po zemetrasení v roku 1999 sa HDP znížilo 3,3 % a v roku 2000 sa opäťzvýšil o 6,8 %. Spoločnosť Coface začiatkom roka odhadla, že HDP v roku 2023 vzrastie o 3,5 %, pričom tento údaj nezohľadňuje účinky zemetrasenia, ktoré ešte neboli spresnené. Niektoré továrne boli totiž úplne alebo čiastočne zničené. Turecký orgán bankového dohľadu (BDDK) tiež rozšíril flexibilitu zadlženia pre osoby postihnuté zemetrasením. To by malo postihnutým spoločnostiam umožniť kompenzovať časť strát na zisku a zhoršenie peňažných tokov.

 

Čo môžete očakávať?

Podľa našej analýzy sú katastrofou najviac postihnuté odvetvia textilného priemyslu, odevného priemyslu, potravinárstva, služieb, IKT, kovov,chemikálií a maloobchodu. V strednodobom horizonte by potreba obnovy územia s rozlohou približne 110 000 km2 (väčšieho ako Dánsko, Holandsko, Švajčiarsko alebo Belgicko), na ktorom žije 13 miliónov ľudí, mohla podporiť stavebný sektor. Prezident Erdogan uviedol, že výstavba 30 000 obytných budov v zóne postihnutej zemetrasením sa začne v marci.

Na politickom fronte môžu dôsledky zemetrasenia spolu s minuloročnými hospodárskymi turbulenciami (historicky vysoká inflácia, slabá turecká líra atď.) presunúť pozornosť voličov na domáce podmienky. Voľby boli naplánované na 14. mája, diskutuje sa však o tom, či sa vôbec môžu konať. Opozícia žiada, aby sa konali, ale v tejto otázke panuje veľká neistota.