Nikto nedokáže predpovedať výsledok budúceho utorka. Nepochybne však bude mať zásadný vplyv na obchod, dane a úrokové sadzby. S veľkou pravdepodobnosťou by sa mohla zintenzívniť tendencia prehrievania americkej ekonomiky.
Voľby s neistým výsledkom
Američania sa 5. novembra vyberú k volebným urnám, aby sa rozhodli medzi bývalým prezidentom Donaldom Trumpom (republikán) a úradujúcou viceprezidentkou Kamalou Harris (demokratka). Výsledok závisí od niekoľkých kľúčových "swing states", v ktorých sa zatiaľ nevyskytol jasný favorit. Okrem prezidentských volieb je v hre aj kontrola nad Kongresom: Republikáni potrebujú na opätovné získanie Senátu len dve kreslá, zatiaľ čo demokrati potrebujú na opätovné získanie Snemovne reprezentantov čistý zisk štyroch kresiel. Je pravdepodobné, že Kongres bude rozdelený, hoci trojica - kontrola oboch komôr a prezidentského úradu jednou stranou - je naďalej možná.
Protekcionizmus a obchodné riziká
Druhé Trumpovo prezidentstvo by pravdepodobne vystupňovalo protekcionistické obchodné politiky vrátane výrazných ciel na dovoz, najmä z Číny. Trump už prisľúbil 60 % clo na čínsky dovoz a širšie clá na spojencov USA, čo by mohlo vážne narušiť globálne dodávateľské reťazce a zvýšiť náklady amerických podnikov.
Harris by naopak pravdepodobne pokračovala v strategickejšom a uváženejšom prístupe k obchodu a zamerala by sa na cielené obmedzenia, najmä pokiaľ ide o Čínu. Očakáva sa však, že obchodné napätie bude pretrvávať, najmä v technologickom a energetickom sektore.
Rozdielne daňové vízie
Harris a Trump predstavujú výrazne odlišné fiškálne politiky. Harrisová chce zvýšiť dane pre korporácie a bohatých a ponúknuť daňové úľavy rodinám s nižšími príjmami. Jej platforma kladie dôraz na verejné investície do zelenej infraštruktúry a sociálnych programov a snaží sa znížiť príjmovú nerovnosť.
Trump chce zasa predĺžiť a rozšíriť zníženie daní, ktoré zaviedol v roku 2017, a zvažuje aj zníženie dane z príjmov právnických osôb na 15 %. Okrem toho je jeho prístup založený na deregulácii kľúčových odvetví s cieľom podporiť hospodársky rast, čo však predstavuje riziko zvýšenia deficitu verejných financií.
Inflácia a hospodárska neistota
Platformy oboch kandidátov zahŕňajú značné verejné výdavky, čo vyvoláva obavy z inflácie a úrokových sadzieb. Spotreba domácností je síce solídna, ale prudký nárast inflácie vyvolaný realizáciou volebného manifestu jedného z kandidátov by mohol prinútiť Federálny rezervný systém prijať reštriktívnejšiu menovú politiku, a tým zvýšiť úrokové sadzby.
Napriek týmto rizikám zostáva americký dolár celosvetovo silný, čo krajine zabezpečuje priaznivé podmienky financovania. Ak by sa však v druhom Trumpovom funkčnom období dostala do ohrozenia nezávislosť Fed-u, dôvera v americkú menovú politiku by mohla ochabnúť, čo by zvýšilo globálnu hospodársku neistotu.
