Všeobecné voľby v máji 2023 znamenali zmenu v tureckej hospodárskej politike zavedením ortodoxnejších politík, ktoré ukončili obdobie charakterizované zápornými reálnymi úrokovými sadzbami a prudkým znehodnotením líry. Komunálne voľby v marci 2024 znamenali ďalší krok v tejto stratégii so sprísnením finančných podmienok s cieľom stabilizovať hospodárstvo, znížiť prudko rastúcu infláciu a posilniť makroekonomické základy krajiny.
Môže turecký vývoz profitovať z prudkého znehodnotenia líry?
V polovici roka 2021 spustilo Turecko turecký hospodársky program (TEP) s cieľom stimulovať výrobu, investície, zamestnanosť a vývoz. Na dosiahnutie týchto cieľov centrálna banka v období od septembra 2021 do mája 2023 znížila svoju kľúčovú sadzbu z 19 % na 8,5 %. V dôsledku toho turecká líra v tomto období oslabila voči doláru o takmer 60 % a inflácia vyskočila z 19,3 % v auguste 2021 na 85,5 % v októbri 2022.
Napriek pôvodným cieľom TEP nemalo znehodnotenie líry želaný účinok na bežný účet. V rokoch 2021 až 2023 turecký vývoz nominálne vzrástol o 13,4 % v porovnaní s 33 % v prípade dovozu, čím sa deficit obchodnej bilancie v roku 2023 prehĺbil na 106 miliárd USD (9,5 % HDP), čo je o 60 miliárd USD viac ako v roku 2021 (46 miliárd USD, 6 % HDP).
Vplyv záporných reálnych úrokových sadzieb na spoločnosti
Obdobie záporných reálnych úrokových sadzieb umožnilo tureckým spoločnostiam využívať lacné úvery, čo stimulovalo ich aktivitu napriek vysokej inflácii. Z tejto situácie profitovali najmä spoločnosti s vysoko kapitalizovanou výrobnou a cenovou silou vďaka zvýšeným maržiam a preneseniu nákladov na spotrebiteľov.
Napriek explózii výrobných a mzdových nákladov (+270 % jednotkových nákladov práce v rokoch 2021 až 2023) umožnilo prostredie veľmi nízkych úrokových sadzieb spoločnostiam udržať si ziskovosť.
Dôsledky ortodoxnejšej hospodárskej politiky
Prijatie ortodoxnejšej hospodárskej politiky od júna 2023 sprevádza zvýšenie kľúčovej úrokovej sadzby tureckej centrálnej banky z 8,5 % na 50 % a zvýšenie úrokovej sadzby komerčných úverov na 70 %. Cieľ: znížiť rast domáceho dopytu, regulovať infláciu a stabilizovať líru.
Tento obrat by mal v strednodobom horizonte pomôcť obnoviť rovnováhu hospodárstva. Prognózy na rok 2024 predpokladajú rast reálneho HDP o 3 %, ktorý bude sprevádzať postupný pokles inflácie na 43 % do konca roka. Deficit bežného účtu platobnej bilancie, ktorý v prvých štvrťrokoch 2023 až 2024 klesol o 14 miliárd USD, by sa mal naďalej znižovať, čo by malo zabezpečiť dodatočnú stabilitu hospodárstva.
Ak sa tureckým spoločnostiam podarí prispôsobiť sa týmto zmenám (nové finančné podmienky, oživenie zahraničného dopytu, iniciatívy regionálnej spolupráce, ako je projekt "Stredný koridor", ktorého cieľom je prepojiť Európu a Áziu cez Kaukaz a Kaspické more), môžu sa tešiť na sľubné vyhliadky na udržateľný a stabilný dlhodobý hospodársky rast.
