Paríž, 9. júla 2024 - Po predčasných parlamentných voľbách, ktoré prezident Emmanuel Macron vyhlásil 9. júna a ktoré sa konali 7. júla, sa žiadnej strane nepodarilo získať absolútnu väčšinu v Národnom zhromaždení (289 kresiel), čo pre vládu Francúzska znamená obdobie neistoty a nestability.
Politické sily sa v porovnaní s výsledkami v roku 2022 vyrovnali
Dolná komora francúzskeho parlamentu je v súčasnosti rozdelená medzi štyri rodiny:
- Ľavica (Nouveau Front Populaire - NFP) so 178 kreslami
- centristická promacronovská koalícia (Ensemble) so 159 kreslami
- Radikálna pravica (Národné zhromaždenie - RN a spojenci) so 143 kreslami
- klasická pravica (Les Républicains - LR) s 39 kreslami
Žiadna politická rodina nemôže získať absolútnu väčšinu
Hoci ľavica má náskok v počte kresiel, koalícia promacronovských politických strán (Renaissance, Modem, Horizons) a pravice by ich postavila na rovnakú úroveň.
Najľavicovejšia frakcia La France Insoumise (LFI) má 74 zvolených členov, Socialistická strana (ľavý stred) 59, ekológovia 28 a komunisti 9. Ráno 8. júla oznámili, že tento týždeň navrhnú prezidentovi republiky jediného kandidáta na predsedu vlády.
Na treťom mieste sa umiestnila radikálna pravica, ktorá dosiahla výrazný nárast počtu kresiel v Národnom zhromaždení z 89 v roku 2022 na 143. Z hľadiska počtu hlasov je Národné zhromaždenie a jeho spojenci dokonca vedúcou politickou silou v krajine, keď v druhom kole získali viac ako 10 miliónov hlasov.
Neistota a nestabilita: dve hlavné riziká
Neistota ohľadom budúcej vlády
Niekoľko dní po voľbách nie je možné určiť politickú farbu
budúcej francúzskej vlády. Najpravdepodobnejším výsledkom je, že
prezident vymenuje kandidáta navrhnutého ľavicovou koalíciou, ktorý by mohol byť politickým lídrom alebo osobnosťou z občianskej spoločnosti.
Nestabilita budúcej vlády
Budúca vláda nemusí byť investovaná zhromaždením, ale môže jej byť kedykoľvek vyslovená nedôvera. Vláda, ktorú by podporila iba tretina poslancov, by sa nevyhnutne vystavila tomuto riziku, čím by sa otvorilo obdobie politickej nestability s možnými postupnými vysloveniami nedôvery vláde v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch.
Vytvorenie širokej koalície, ktorá by zahŕňala umiernenú ľavicu a časť poslancov podporujúcich Macrona, by toto riziko znížilo, ale prvé reakcie politických lídrov, ideologické rozdiely a volebný systém takejto koalícii neprospievajú.
Obdobie vysokej nestability by však mohlo viesť politických lídrov k tomu, aby v budúcnosti zvážili vytvorenie koalícií s cieľom vyhnúť sa veľkej kríze režimu s opakovanými a častými cenzúrami, najmä preto, že parlament nie je možné rozpustiť pred júlom 2025.
Politická neistota
Budúca vláda bude riadiť verejnú správu a bude mať všetky zákonné právomoci. Napríklad v rozpočtových otázkach môže minister financií ľahko vydávať dekréty (t. j. texty, ktoré si nevyžadujú schválenie parlamentom). Napriek tomu nebude mať úplnú voľnosť pri rozhodovaní o politike Francúzska. V niektorých oblastiach bude musieť spolupracovať s prezidentom (zahraničné vzťahy alebo obrana) a predovšetkým bude musieť rokovať s parlamentom, ktorého väčšina by mohla ľahko zmeniť jeho plány.
Krátkodobá milosť premiéra Attala
Súčasný predseda vlády Gabriel Attal oznámil svoju rezignáciu, ale súhlasil, že zostane vo funkcii, kým nebude vymenovaný jeho nástupca. Zostane teda predsedom vlády s plnými právomocami vrátane regulačných právomocí, ale priestor na konanie bude obmedzený novým zhromaždením. Jeho vláda by tiež mohla byť od 20. júla predmetom hlasovania o nedôvere, čo by ho prinútilo odstúpiť.
V každom prípade sa pri skúmaní legislatívy môžu objaviť rôzne koalície, a to aj na základe jednotlivých projektov. Budúca ľavicová vláda nebude schopná realizovať celý svoj program. To môže vysvetľovať miernu reakciu finančných trhov po druhom kole. Visutý parlament, ktorý je výsledkom volieb, však nepochybne preruší obdobie relatívnej kontinuity vo francúzskej ekonomike od zvolenia Emmanuela Macrona v roku 2017.
