Pätnásť rokov po nádeji na hospodársky rozvoj "brazílsky paradox" ukazuje, že krajina sa stále snaží naštartovať a využiť svoj potenciál ako rozvíjajúca sa veľmoc. Za posledných desať rokov zostal jej rast slabý a podiel priemyselného tovaru na jej vývoze sa znížil.
Vysoký potenciál, ale slabý rast: paradox brazílskeho hospodárstva
Brazílsky paradox spočíva v tom, že hospodárstvo má veľký potenciál, najmä vďaka bohatým prírodným zdrojom (poľnohospodárstvo, energia, nerastné suroviny), ale neustále zaostáva za očakávaniami.
Vývoj HDP na osobu
(základňa 100 v roku 2013, stále ceny)
V roku 2001 však boli vyhliadky nadšené: vznik koncepcie BRIC - Brazília, Rusko, India a Čína - znamenal novú geopolitickú a hospodársku rovnováhu vo svete. Symptomatický údaj o priemernom ročnom raste 1 % v rokoch 2013 až 2024 však odráža slabú výkonnosť Brazílie v rámci krajín BRIC. Odvtedy sa zdá, že krajina trpí akousi "brazílskou chorobou": hojnosť prírodných zdrojov a vývoz surovín sprevádza skorá deindustrializácia a priemerné výsledky v základných odvetviach, ako je vzdelávanie. Porovnanie s piatimi ďalšími krajinami s podobným HDP na obyvateľa spred desiatich rokov potvrdzuje slabú výkonnosť Brazílie.
Obmedzujúci daňový rámec, klesajúce investície a neúspešné reformy
Ako možno vysvetliť slabý rast Brazílie? Tento jav možno vysvetliť niekoľkými faktormi. V prvom rade ide o ekonomiku s príliš vysokými úrokovými sadzbami na investície a výrazným daňovým tlakom na podniky. Ďalej je tu geopolitický faktor vzhľadom na nedostatočnú dynamiku v Južnej Amerike a malý počet obchodných dohôd podpísaných združením Mercosur. Nakoniec je prekážkou aj brazílska vnútorná politika: roztrieštenosť, t. j. veľký počet politických strán, brzdí potrebné štrukturálne reformy, najmä v sektore vzdelávania, ktorý zjavne nedosahuje dostatočné výsledky.
Fiškálny rámec Brazílie tiež obmedzil schopnosť vlády investovať. V roku 2023 predstavovali verejné investície len 2,6 % HDP v porovnaní so 4,2 % v roku 2013. V rovnakom období sa znížili aj súkromné investície, a to zo 17 % na 14 % HDP.
Geopolitická zraniteľnosť
Krajina je naďalej obzvlášť vystavená geopolitickému napätiu, najmä nedávnym colným opatreniam, ktoré zaviedla administratíva USA. Od 12. marca 2025 podlieha brazílsky vývoz ocele (60 % z neho je určených pre Spojené štáty) a hliníka (15 %) clu vo výške 25 %. Táto úroveň je v kontraste so sadzbou 2,2 %, ktorú predtým uplatňovala administratíva USA na priemerný brazílsky vývoz. Táto situácia je zdrojom obáv, keďže Spojené štáty sú stále hlavným trhom pre brazílske výrobky.
Štrukturálne reformy a obchodné stratégie: 2 páky rastu
Napriek štrukturálnym problémom má brazílske hospodárstvo povzbudivé vyhliadky na viacerých strategických frontoch. Ide najmä o nedávnu daňovú reformu, ktorá má zjednodušujúci a zároveň ambiciózny charakter a ktorá zlučuje päť existujúcich daní do jednej dane zo spotreby.
Okrem toho nedávne podpísanie obchodnej dohody s Európskou úniou otvára Brazílii významné vývozné perspektívy, najmä v odvetviach, ako je agropriemysel (vrátane výroby mäsa) a obuvnícky priemysel. Ratifikácia dohody však zostáva neistá.
Napokon, Brazília má pozoruhodné geografické a technologické prednosti, ktoré by jej mohli umožniť stať sa svetovým lídrom v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, najmä v oblasti bioenergie a veternej energie, a ponúknuť tak cestu k hospodárskej a environmentálnej transformácii.
