2. apríla, v tzv. deň oslobodenia, prezident Donald Trump oznámil drastické zvýšenie ciel na všetkých obchodných partnerov: najmenej 10 % pre všetky krajiny a oveľa vyššie pre niektoré. Či tieto opatrenia zostanú v platnosti, zostáva otvorenou otázkou, ale už teraz predstavujú bezprecedentný šok pre povojnový globálny obchodný systém.
Historický obrat k protekcionizmu
Zavedenie takzvaných "recipročných" ciel vo výške najmenej 10 %, ktoré vstúpia do platnosti túto sobotu 5. apríla, predstavuje dramatickú eskaláciu obchodnej politiky USA, ktorá dokonca prekonáva najhoršie scenáre a predvolebné sľuby. Mnohí ďalší obchodní partneri, ako napríklad Čína (34 %), Európska únia (20 %) a Japonsko (24 %), budú od 9. apríla čeliť ešte vyšším clám.
Mexico and Canada are among the few countries to escape these ‘reciprocal’ tariffs, retaining duty-free access to the US market for goods that comply with the USMCA agreement1. Energia a minerály, ktoré nie sú dostupné na domácom trhu, ako aj odvetvia, na ktoré sa už vzťahujú osobitné clá (oceľ, hliník, automobilový priemysel) alebo ktoré by sa na ne mali vzťahovať v najbližších týždňoch.
Prelom vo svetovom obchode
Podľa odhadov našich ekonómov by sa týmto zvýšením priemerná efektívna colná sadzba zvýšila na 26,2 % (v porovnaní s 2,3 % v roku 2024), čo je najvyššia úroveň za viac ako sto rokov. Zároveň ide o najprudšiu zmenu od prijatia Smoot-Hawleyho zákona z roku 19302.
Tieto oznámenia predstavujú porušenie multilaterálnych obchodných noriem (vrátane pravidiel WTO) a hrozia spustením eskalujúcej špirály protekcionistických opatrení. Zároveň oslabujú dodávateľské reťazce a zvyšujú neistotu podnikov v čase, keď je riziko geoekonomickej fragmentácie už aj tak vysoké.
Diferencované vplyvy v jednotlivých regiónoch
Najviac postihnuté budú ázijské ekonomiky (Vietnam, Kambodža, Taiwan, Malajzia a Thajsko), ktoré sú veľmi závislé od obchodu s USA a ktorých vývoz bude výrazne zdanený. Výrazne ovplyvnené budú aj niektoré africké (Lesotho, Madagaskar) a stredoamerické (Nikaragua, Honduras) ekonomiky, hoci sú o niečo menej závislé.
Spomedzi veľkých ekonomík sa očakáva, že najviac budú zasiahnuté Južná Kórea, Japonsko, Čína a India. Všetky členské štáty EÚ budú čeliť clám vo výške 20 %, pričom obzvlášť ohrozené budú Nemecko a Taliansko.
Perspektíva eskalácie obchodu
V krátkodobom horizonte bude ťažké nájsť priaznivý výsledok. Zatiaľ čo EÚ a Čína už okrem iného naznačili svoju ochotu prijať odvetné opatrenia zdanením výrobkov dovážaných zo Spojených štátov, eskalácia obchodného napätia sa zdá byť pravdepodobná, dokonca nevyhnutná. V reakcii na to by EÚ mohla dokonca prvýkrát od svojho prijatia na konci roka 2023 použiť svoj nový "nástroj proti nátlaku".
V strednodobom horizonte sazmena konfigurácie obchodných tokov dotkne všetkých ekonomík: Napríklad ázijskí vývozcovia budú nútení hľadať nové príležitosti, čo môže zintenzívniť konkurenciu na iných trhoch, najmä v Európe.
Oslabená ekonomika USA
Tieto clá zasiahnu americkú ekonomiku, ktorá už vykazovala známky oslabenia, pričom spotreba domácností bola na začiatku roka 2025 na nízkej úrovni (vo februári len 0,1 % po januárovom poklese). Nárast nákladov vyplývajúci zo zvýšenia dovozných sadzieb by tiež mohol výrazne spomaliť investičné rozhodnutia podnikov a nákupné rozhodnutia spotrebiteľov.
Pozorne sa bude sledovať vplyv na infláciu, ktorá sa pred oznámeniami z tohto týždňa predpokladala v priemere na úrovni 2,8 % v roku 2025. Niektoré odhady uskutočnené počas minuloročnej kampane naznačovali, že takéto zvýšenie ciel by mohlo v tomto roku zvýšiť infláciu až o 2 percentuálne body.
Zvýšené riziko inflácie v období možnej recesie skomplikuje úlohu Federálneho rezervného systému, ktorý bude musieť pri plánovanom znižovaní sadzieb postupovať ešte opatrnejšie.
Ciele s neistými výsledkami
Hoci sú ciele Trumpovej administratívy - zmena obchodnej rovnováhy, presun výroby, generovanie daňových príjmov a vytvorenie vyjednávacej páky - politicky atraktívne, nie je isté, či clá môžu pomôcť tieto ciele účinne dosiahnuť.Trade deficits depend mainly on macroeconomic factors, not import taxes. Okrem toho clá neodstraňujú iné štrukturálne prekážky, ako sú náklady na pracovnú silu a zručnosti, ktoré sú potrebné na premiestnenie.
V roku 2024 priniesli clá približne 88 miliárd dolárov, čo predstavuje len 1,5 % celkových federálnych príjmov.
Napokon, ak by sa tvrdo a súčasne zasiahlo všetky krajiny, hrozilo by, že obchodní partneri budú koordinovať svoje reakcie, ako to nedávno urobili Japonsko, Južná Kórea a Čína, čo by mohlo oslabiť vyjednávaciu pozíciu USA.
údaje pre graf vo formáte xlst
1 USMCA = Dohoda medzi USA, Mexikom a Kanadou
2 Zákon prijatý 17. júna 1930 prezidentom Herbertom Hooverom, ktorý ukladá priemerné dane vo výške takmer 40 % na približne 20 000 druhov dovážaného tovaru.
