Svetový obchod prechádza transformáciou, končí sa éra "globálnej dediny" a jeho podiel na svetovom HDP stagnuje. Geopolitické otrasy, od Ukrajiny po Blízky východ, spôsobujú fragmentáciu, zatiaľ čo "friend-shoring" presmerováva obchod založený na alianciách. Pripájajúce sa krajiny rastú a vznikajú nové obchodné trasy, ale hlavné mocnosti, ako sú USA a Čína, zostávajú hlboko vzájomne závislé. Globalizácia sa reorganizuje, aby sa prispôsobila rastúcemu protekcionizmu.
Regionalizácia tokov posilnená geopolitickým súperením
Globalizácia zažila v poslednom desaťročí mnoho otrasov. Obchodné bariéry zavedené lídrami, ako je Donald Trump, prelomili tabu týkajúce sa protekcionizmu, zatiaľ čo ozbrojené konflikty, ako sú vojny na Ukrajine a Blízkom východe, narušujú tradičné obchodné cesty. Perspektíva Trumpovho návratu do Bieleho domu hrozí opätovným rozpútaním rozsiahlej obchodnej vojny, najmä s Čínou, s rizikom zavedenia ciel až do výšky 60 % na všetok dovážaný tovar.
Iniciatívy ako zákon o znížení inflácie a zákon o čipoch, ktoré zaviedla Bidenova administratíva, sa zároveň zameriavajú na repatriáciu strategických priemyselných odvetví s cieľom obmedziť závislosť USA od Číny a zároveň zachovať clá zavedené v roku 2018. Je to znak všeobecného trendu medzi hlavnými mocnosťami znižovať vzájomnú hospodársku závislosť, čo podporuje fragmentáciu globálnych hodnotových reťazcov.
Zároveň Čína, ktorá je považovaná za kľúčového hráča v globálnych dodávateľských reťazcoch, zaznamenáva aj spomalenie svojho obchodu so Spojenými štátmi, pričom mesačné obchodné toky medzi týmito dvoma gigantmi klesli o 20 % od ich vrcholu v roku 2021.
Okrem samotných čínsko-amerických vzťahov sa výrazne zmenšuje aj obchod medzi geopolitickými blokmi (blokom západných krajín na jednej strane, krajinami, ktoré neodsúdili ruskú inváziu na Ukrajinu, na strane druhej) - oveľa výraznejšie ako „vnútroblokový“ obchod (pozri graf).
Svetový obchod, ktorý sa ohýba, ale sa nezlomí
Napriek týmto otrasom sa svetový obchod nezrúti, ale mení sa jeho usporiadanie. Vzostup „spojovacích krajín“, tretích krajín, ktoré fungujú ako prevodové pásy medzi hlavnými mocnosťami, je výrečným znakom. Krajiny ako Vietnam a Mexiko sa stávajú strategickými sprostredkovateľmi, ktorí získavajú podiel na trhu v čínsko-amerických dodávateľských reťazcoch.
Tvárou v tvár európskym sankciám Rusko využilo nové obchodné trasy, ako je Severná morská cesta, na presmerovanie svojho vývozu ropy do Číny. Geopolitické napätie tak mení nielen miesto určenia výrobkov, ale aj infraštruktúry používané na ich prepravu.
Túto prispôsobivosť svetového obchodu možno pozorovať na vývoji obchodných trás. Historické trasy, ako napríklad Suezský prieplav, sa nahrádzajú alternatívnymi trasami, ktoré sú menej ovplyvnené regionálnymi konfliktami. Ďalším príkladom sú železničné trasy vybudované v rámci čínskej iniciatívy „Pásmo a cesta“, ktorej cieľom je prepojiť niekoľko čínskych miest s európskymi ekonomikami. Tieto železnice tiež zaznamenali prudký nárast dopravy po útokoch húsíov v Červenom mori, pričom objem nákladnej železničnej dopravy medzi Čínou a EÚ sa po dvoch rokoch poklesu v prvej polovici roku 2024 zvýšil o 66 %.
USA-Čína: oddelenie môže ísť len do určitej miery
Napriek snahám o oddelenie svetových ekonomík sú tieto ekonomiky naďalej veľmi vzájomne závislé. Spojené štáty a Čína majú vnútorné štrukturálne nerovnováhy, ktoré sa dajú vyriešiť len prostredníctvom zahraničného obchodu.
Čína, ktorá je naďalej závislá od vývozu s cieľom kompenzovať nedostatočný domáci dopyt, si zachováva monopolné postavenie v niektorých kritických odvetviach, ako je stavba lodí a výroba kontajnerov.
Spojené štáty sú napriek iniciatívam „friend-shoring“ zameraným na posilnenie obchodných vzťahov so spojeneckými krajinami stále závislé od dovozu, najmä čínskeho tovaru, aby uspokojili rastúcu spotrebu.
Odolnosť svetového obchodu však bude v nasledujúcich rokoch vystavená skúške. Zintenzívnenie obchodných vojen, ktoré sľubujú niektorí kandidáti na prezidenta USA, spolu s pokračujúcou eskaláciou globálnych konfliktov by mohlo viesť k vážnym narušeniam globálnych dodávateľských reťazcov, najmä cez strategické priechody, ako je Hormuzský prieliv.
