Minister zahraničných vecí USA Marco Rubio 10. marca oznámil ukončenie preskúmania programu Agentúrou Spojených štátov pre medzinárodný rozvoj (USAID). Pomoc bola znížená o 83 % a dotkne sa mnohých afrických krajín.
Subsaharská Afrika: prvá krajina, ktorú postihne odchod USA
Subsaharská Afrika je druhým najväčším príjemcom USAID na svete (po Ukrajine), v roku 2023 dostane 40 % jej rozpočtu.
V roku 2023 budú Somálsko, Stredoafrická republika, Libéria, Malawi a Mozambik piatimi krajinami subsaharskej Afriky, ktoré najviac profitovali z rozvojovej pomoci USAID. Vo všetkých krajinách subsaharskej Afriky sú dotácie od americkej agentúry určené na rôzne sektory, ktoré sú pre kontinent nevyhnutné, pričom tri hlavné priority sú: humanitárna pomoc (47 %), zdravotníctvo (38 %) a hospodársky rozvoj (8 %).
Náhle prerušenie programov USAID v Afrike bude mať pre tento kontinent významné dôsledky vo všetkých sférach spoločnosti. V oblasti zdravotníctva boli programy USAID veľmi dôležité v boji proti regionálnym pandémiám, od HIV v južnej Afrike až po vírus ebola v Ugande. Ukončenie týchto zdravotníckych programov by podporilo nárast týchto smrteľných chorôb pre miestne obyvateľstvo.
Po rekordnom roku volieb v roku 2024 koniec USAID oslabí demokratický proces v Afrike. Z vákua po americkej agentúre by mohli profitovať násilnícke organizácie, ktoré sa pravdepodobne chopia prevratov.
Z hľadiska mieru a bezpečnosti bude koniec USAID znamenať návrat ozbrojených konfliktov, ktoré postihujú civilné obyvateľstvo: hrozba džihádu v Somálsku a šírenie obchodu s drogami sú zlá, ktorých škodlivý vplyv sa spomalil vďaka činnosti americkej agentúry.
‘Amerika na prvom mieste: páka obchodného a politického vplyvu
Donald Trump odôvodňuje zrušenie USAID svojou politikou "America First", ktorej cieľom je uprednostniť priame národné záujmy na úkor strategických medzinárodných partnerstiev. Doktrína "America First" sa uplatňuje nielen prostredníctvom zrušenia USAID, ale aj potenciálnym opätovným prerokovaním strategických dohôd s africkými krajinami. Revízia takýchto dohôd by umožnila administratíve USA získať obchodné výhody, najmä v oblasti nerastného priemyslu. Príležitosťou na presadenie amerických záujmov by mohlo byť aj vyhlásenie recipročných ciel. Šesť krajín subsaharskej Afriky (Južná Afrika, Nigéria, Ghana, Niger, Libéria a Togo) vyváža do Spojených štátov veľké množstvo produktov a boli by obzvlášť zraniteľné voči recipročným clám. Tento transakčný prístup však predstavuje riziko ohrozenia americkej strategickej pozície voči konkurentom, ako je Čína.
Smerom k rekonfigurácii regionálnej rovnováhy v prospech Číny
Prípad Južnej Afriky skutočne ilustruje tento nový prístup Spojených štátov v Afrike. Výrazná neúčasť ministra zahraničných vecí Marca Rubia na ministerskom stretnutí G20 v Johannesburgu (19. - 20. februára) bola silným diplomatickým signálom v kontexte rastúceho obchodného a politického napätia. Úpadok amerického vplyvu uvoľňuje cestu Číne: Peking, ktorý sa doteraz zameriaval na využívanie afrických nerastných zdrojov, sa teraz môže postaviť do pozície alternatívy hospodárskeho rozvoja. O tejto zmene paradigmy svedčí už oznámenie Pekingu o obrovskom záväzku vo výške 50 miliárd dolárov, ktoré odznelo na okraj čínsko-afrického samitu v septembri 2024. Čínska ofenzíva by preto mohla prinútiť Trumpovu administratívu, aby prehodnotila svoj postoj, pričom hrozí, že Spojené štáty v dlhodobom horizonte stratia svoj vplyv na africkom kontinente.
