Nadbytočné výrobné kapacity nie sú v Číne novým javom, tentoraz sa však týkajú väčšieho počtu výrobkov. Táto rôznorodosť sťažuje kontrolu nadmernej ponuky a nedostatok na domácom trhu sa bude musieť kompenzovať inými prostriedkami. Zistite, ktoré to sú, v našej štúdii.
Nadmerná kapacita nie je pre Čínu novinkou
Čína si už dlho zvyká na model rastu založený na investíciách, ktorý je hlavným dôvodom jej hviezdneho hospodárskeho rastu v posledných troch desaťročiach. To však zároveň spôsobuje, že hospodárstvo je náchylné na nerovnováhu medzi ponukou a dopytom, čo vedie k opakujúcim sa epizódam nadmerných priemyselných kapacít. Tie možno vysledovať až do 90. rokov 20. storočia, keď urýchlené trhové reformy viedli k prebytku priemyselného tovaru náročného na pracovnú silu. Novšia epizóda sa vyskytla v rokoch 2014 - 2016, keď masívne investičné stimuly, ktoré nasledovali po globálnej finančnej kríze, vyvolali nadmernú ponuku stavebných materiálov.
Hoci tento postup nie je nový, nerovnováha sa opäť prejavila po vypuknutí epidémie COVID-19, a to najmä v dôsledku stimulov zameraných na výrobu, ktorých cieľom je obmedziť sociálnu interakciu. Keď sa však hospodárstvo dostalo z pandémie, spotreba domácností sa nedokázala zvýšiť natoľko, aby zvládla nárast výroby. A uprostred medzinárodných pretekov v ekologickom prechode sa prebytok čínskej produkcie výrobkov čistých technológií stal ústrednou témou aj na celosvetovej úrovni, keďže jej nadbytočná kapacita by mohla stačiť na zdvojnásobenie vývozu týchto výrobkov.
Súčasná nadmerná kapacita je rozsiahlejšia
Na prvý pohľad sa zdá, že rozsah nadbytočných kapacít je miernejší ako posledná vážna epizóda, meraná mierou využitia priemyselných kapacít. Tento problém by sa však mohol zhoršiť, ak by rast fixných investícií naďalej prevyšoval rast výroby, čo by zvýraznilo nadbytočné kapacity, najmä ak domáci dopyt nebude držať krok. Riziká nadbytočných kapacít sa pritom neobmedzujú len na konkrétne sektory, ale prejavujú sa vo všetkých druhoch spotrebného tovaru, stavebných materiálov, ako aj strojov a dopravných zariadení.
Oživenie domáceho trhu s cieľom absorbovať nadbytočnú kapacitu si vyžaduje čas
Vládne opatrenia boli prijaté s cieľom regulovať rozširovanie kapacít prostredníctvom modernizácie priemyslu a zároveň zvýšiť dopyt, aby sa absorboval. Boli napríklad zavedené vyššie požiadavky na kvalitu výroby lítium-iónových batérií, solárnej energie a cementového slinku. Je však nepravdepodobné, že by sa tieto opatrenia zopakovali v širokej škále odvetví, pretože to tiež škodí krátkodobému hospodárskemu rastu.
Udržateľnejším riešením je stimulovať dopyt, pričom nedávna fiškálna podpora sa presúva skôr na dotovanie spotreby tovarov a zariadení než na výstavbu. Vzhľadom na to, že spotrebiteľská dôvera je takmer na historickom minime, sa však ekonomika nemôže spoliehať len na domáci dopyt a znášať chronický nadbytok kapacít. Posilní to totiž deflačné tlaky, ovplyvní zisky podnikov a zabrzdí expanziu podnikov.
Zdá sa, že éra ľahkého prístupu na vývozné trhy sa vytráca
Vývoz v minulosti kompenzoval výpadok domáceho dopytu. Zdá sa však, že zlaté časy voľného obchodu, ktoré Číne umožnili prosperovať, sú preč, keďže obchodné bariéry rastú, a to pravdepodobne ešte rýchlejším tempom za druhého Trumpovho prezidentovania. Napriek snahám Číny o posilnenie väzieb s krajinami globálneho Juhu mnohé rozvíjajúce sa krajiny tiež postavili obchodné bariéry s cieľom chrániť domáce pracovné miesta a výrobcov. Napríklad Indonézia zvažuje zavedenie ciel až do výšky 200 % na celý rad základných priemyselných tovarov dovážaných z Číny.
Viac investícií do zahraničia s cieľom dosiahnuť obojstranne výhodný výsledok
Zvýšené obchodné napätie môže naopak podnietiť čínske spoločnosti, aby investovali priamo v prijímajúcich krajinách a obišli tak tieto prekážky. Toto opatrenie môžu niektorí obchodní partneri privítať, keďže priame investície by mohli vytvoriť pracovné miesta a priniesť technológie a zároveň zvýšiť vývoz čínskych polotovarov.
ASEAN1 zostáva hlavnou destináciou pre čínske investície v rokoch 2022 - 2023, zatiaľ čo Maďarsko je hlavným príjemcom v Európe, kam smeruje 4,5 % čínskych PZI. Napriek tomu sa čínske investície dostávajú pod čoraz väčšiu kontrolu vlád vyspelých krajín, a to aj z dôvodov národnej bezpečnosti. V Európe sa síce kontrola zintenzívnila, ale niektoré krajiny, ako napríklad Maďarsko, Poľsko a Taliansko, takéto investície naďalej vítajú, najmä v sektore elektrických vozidiel.
> Viac informácií získate, ak si stiahnete celú štúdiu (pdf 2MB)
1Asociácia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) pozostáva z 10 členských štátov. V roku 1967 ho vytvorili Indonézia, Malajzia, Singapur, Thajsko a Filipíny, neskôr sa k nemu pripojili Brunej (1984), Vietnam (1995), Laos a Barma (1997) a nakoniec Kambodža (1999).
